Dejiny Stegosaurov

 Michel Laurin

Životnú históriu všetkých suchozemských stavovcov nemožno s istotou zrekonštruovať, avšak niekoľko taxónov, ktoré sú výnimočne dobre zastúpené vo fosílnych archívoch, nám umožňuje nahliadnuť do životnej histórie týchto taxónov. Je známe, že niektoré Temnospondyli a Seymouriamorphy mali larvy s vonkajšími žiabrovkami, aj napriek tomu, že minimálne niektorí z týchto dospelých taxónov boli suchozemskí. Vonkajšie žiabre spolu s drážkami pre orgán postrannej línie (štruktúra ktorá je zložená z riasnatých buniek, ktoré dokážu zistiť akékoľvek zmeny tlaku vody) naznačujú, že tieto larvy boli vodné. Preto sa rané Stegosaury pravdepodobne rozmnožovali vo vodnom prostredí, pravdepodobne v potokoch a rybníkoch.

Dejiny života tetrapodov sú oveľa lepšie známe. Väčšina štvornožcov (tetrapod) sú vajcorodce (žaby, mloky, niektoré červone, vtákopysk a väčšina plazov), hoci niektoré sú nepravo živorodé (väčšina druhov mloka Salamandra, dva druhy ropuchy nectophrynoides, niektoré šupinaté plazy) alebo močiarky - viviparous (niektoré červoňovité, jeden druh rodu nectophrynoides, väčšiny cicavcov a niektorých druhov šupinatých plazov). U nepravo rodiacich taxónoch zostáva vajíčko v tele matky až do vyliahnutia, ale embryo sa živí výlučne žĺtkom vajíčka, kdežto pri živorodých formách poskytuje aspoň časť výživy matka. Nepriamo živorodé štvornožce (tetrapody) môžu klásť vajíčka do potokov a rybníkov (mnoho obojživelníkov), v blízkosti sladkovodných vôd alebo nad ich hladinou (mnoho obojživelníkov, niektoré blanovce (amnioty), v blízkosti oceánu (kožatky-korytnačky), alebo na suchej pôde (niekoľko obojživelníkov, mnoho blanovcov). Oplodnenie môže byť vnútorné (blanovce, červone, väčšina mlokov a štyri rody žiab) alebo vonkajšie (pamlokovité a veľmlokovité salamandre a väčšina žiab). Vývoj môže prebiehať cez larválne štádium (mnoho žiab a mlokov) alebo môže byť priamy (blanovce (amnioty), niektoré červone, niektoré mloky, žaby z čeľade chvostovcovité).

Vajíčka z obojživelníkov nefosilizujú dobre pretože nemajú škrupinu, dokonca i anamniotické vajíčka sú pomerne zriedkavé. Najstaršie známe anamniotické vajíčka pochádzajú z vrcholného triasu (Bonaparte a Vince, 1979), ale vo fosílnych záznamoch sú veľmi zriedkavé až po obdobie kriedy (Mikhailov, 1991). Nevie sa o žiadnych prvohorných štvornožcoch (tetrapodoch), ktoré by mali larvy, avšak to by mohol zachovaný artefakt, pretože o ontogenéze lepospondylov a diadektomorfov je známe len málo. Mnoho bezpancierikov (Lissamphibia) sa stále množia v sladkovodných prostrediach čo by mohol byť znak primitívnej spôsobilosti. Včasné amnioty pravdepodobne kládli vajíčka na suchu.


Referencie

Bonaparte, J. F. & M. Vince. 1979. El hallazgo del primer nido de dinosaurios Triasicos, (Saurischia, Prosauropoda), Triasico Superior de Patagonia, Argentina. Ameghiniana. Revista de la Asocioción Paleontolóngica Argentina 16: 173-182.

Mikhailov, K. E. 1991. Classification of fossil eggshells of amniotic vertebrates. Acta palaeontologica polonica 36: 193-238.

O tejto stránke

Michel Laurin
Národné múzeum prírodnej histórie v Paríži


Zdroj: https://www.tolweb.org/accessory/Life_History_of_Stegocephalians?acc_id=468


Create your website for free!